Vývoj poľnohospodárstva po roku 1945

Aj keď sa po roku 1945 zmenila štruktúra zamestnania v Čačíne aj v Čeríne, poľnohospodárstvo zostalo aj naďalej hlavným zdrojom obživy, ale už na základe zmenených výrobných vzťahov /kolektivizácia – združstevňovanie/, základnou podmienkou, ktorých už bolo spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov a koncentrácia a špecializácia poľnohospodárskej výroby.

Po prijatí zákona o jednotných roľníckych družstvách vo februári 1949 sa začala organizovať kampaň za vytvorenie JRD aj v Čačíne a v Čeríne a dňa 10. augusta 1952 bolo na členskej schôdzi v Čačíne založené JRD, ktorého predsedom sa stal Ján Katriak /č.d.29/, po ňom v roku 1954 nastúpil Juraj Mišáni /č.d.26/ a v roku 1956 bol za predsedu zvolený Ondrej Crman /č.d.6/ a od roku 1958 ďalší Ondrej Crman z Čačína /č.d.44/, v rokoch 1960-1961 to bol Ondrej Mišáni /č.d.38/ a v rokoch 1962-1963 Juraj Mišáni /č.d.26/, v rokoch 19663-1964 bol znovu zvolený Ján Katriak /č.d.29/. V rokoch 1964-1966 bol predsedom Martin Mazúch z Hrochote, po ňom v r. 1966 znovu Ondrej Crman /č.d.6/, ktorý funkciu vykonával až do zlúčenia JRD v roku 1972.

V Čeríne vzniklo JRD o rok neskôr t.j. v roku 1953. Jeho prvým predsedom sa stal Ján Mišáni, ktorý túto funkciu vykonával 3 mesiace, po ňom nastúpil Ján Drako, ktorý vykonával funkciu predsedu do 6.2.1954. V rokoch 1954-1956 bol predsedom Juraj Pecník, v roku 1956 sa na jeden rok stal predsedom Ján Smädo /č.d.37/ a po ňom nastúpil v roku 1957 tiež Ján Smädo /č.d.16/, ktorý bol predsedom v rokoch 1957-1958 ako aj  v rokoch 1961 – 1964.od roku 1965 bol predsedom JRD až do zlúčenia v roku 1972 Ondrej Makan.

K spojeniu obidvoch družstiev do jedného s názvom Rozvoj došlo dňa 15. februára 1972 a jeho prvým predsedom sa stal Ondrej Makan z Čerína, ktorý túto funkciu vykonával až do roku 1990.

Po vytvorení JRD došlo základným premenám v poľnohospodárskej výrobe v obidvoch obciach, čo najmä v začiatkoch bolo sprevádzané rôznymi ťažkosťami. Nemali takmer žiadnu materiálno-technickú vybavenosť / napr. veľkokapacitné kravíny, ošipárne, hydinárne, senníky a pod., čo v prvých rokoch nahrádzali maštaľami a štálmi po domoch/. Postupne sa potrebné priestory budovali, a to hlavne po roku 1954 si v Čačíne vybudovali maštale typu K 98, ošipáreň, ovčiareň, senník s dosušovaním ventilátormi, senník, ktorý zároveň slúžil i ako skladovací priestor pre stroje, garáž so sociálnymi budovami. Podobne sa postupovalo aj v JRD Čerín, kde tiež vystavali maštaľ typu K 98, maštaľ pre mladý dobytok, ošipáreň, ovčinec, garáž s dielňou, šopu na výrobu tvárnic, kurín, sociálnu budovu s kanceláriami, šesťbytovku pre zamestnancov. Koncentrácia poľnohospodárskej výroby vytvorila priaznivejšie podmienky i pre samotnú špecializáciu, a tým aj pre veľkovýrobné formy a efektívnosť hospodárenia, čo sa odrazilo vo výsledkoch nielen v živočíšnej, ale aj v rastlinnej výrobe napr. hektárové výnosy pšenice v roku 1954 boli v Čačíne 16,6 q, v Čeríne 17 q, v roku 1971 to už bolo 26,6 q v Čačíne a 38 q v Čeríne, k zvýšeniu hektárových výnosov došlo taktiež po zlúčení družstiev v roku 1972.

V živočíšnej výrobe zvýšili stavy hospodárskych zvierat / v roku 1954 mali spolu v Čačíne a Čeríne151 ks hovädzieho dobytka, v roku 1988 stúpol ich stav na 827 ks/. Zvýšila sa aj úžitkovosť hospodárskych zvierat, priemerná ročná dojivosť vzrástla z 1 530 l v roku 1953 na 3 503 l v roku 1989. Od roku 1990 v dôsledku zníženia dotácii do poľnohospodárstva, liberalizácie cien, rozpadu regulovaného trhu, vlastnej i druhotnej insolventnosti, ako aj ďalších vplyvov spojených s prechodom na trhové hospodárenie v poľnohospodárstve, došlo k poklesu poľnohospodárskej výroby v družstve /pokles stavu dobytka, pokles celkovej výroby a úžitkovosti v živočíšnej i rastlinnej výrobe/, čo viedlo postupne k zrušeniu poľnohospodárskej výroby v JRD Rozvoj so sídlom v Čeríne.

Od roku 2004 na poľnohospodárskej pôde v katastrálnom území Ćačína aj Čerína hospodária susedné družstvá resp. spoločnosti, ktoré majú uvedenú pôdu v prenájme od súkromných vlastníkov , príp. urbárskych spoločenstiev.